Melbourne: Napriek všetkým okolnostiam veselý let...

Zverejnenie príspevku: štvrtok, 15.10.2009, 16.10

Pred letom do Melbourne sa udialo niekoľko závažných zmien:

• Odišiel Steffano z Talianska, kde odchádza na inou prácou. Takže sme mu večer pobalili kufre, upiekli pizzu a Adieu! No nebolo to len tak zo dňa na deň, plánoval to už dlhšie, avšak kvôli nepredvídateľným okolnostiam musel odísť už tak skoro.
• Hajar (Maročanka - spolubývajúca) sa dostala na let z Melbourne zo standby listiny. To znamená, že sme leteli spolu.
• Rebecca (Austrálčanka - spolubývajúca) sa tiež dostala na let z Melbourne, avšak nešla ako letuška, ale ako cestujúca na týždňovú dovolenku, čo znamená, že som bol obklopení ľuďmi, ktorých dobre poznám: dobré znamenie... či?

Posádku sme mali tradične pestrú - kopu Anglicka, Thajska, Keňa, Maroko, Austrálčanky, Južná Kórea a Ruska. Pilotov sme mali z Austrálie a z Brazílie. Vzdialenosť Londýna a Melbourne je 10590 míľ, čo znamenalo, že medzipristátie sme mali v Dubaji a celková doba letu bola 22 hodín 30 minút. Ešte na brífingu sme si zopakovali, kde sa budeme prezliekať, keď pôjdeme spať. Správna odpoveď je na záchode, keďže v oddychovom priestore je to zakázané, pretože posádky bývajú zmiešané a toľko neresti by lietadlo proste neunieslo :D...

Let bol tradične dlhý, avšak ľudia po prvom servise zaspali, keďže bola noc... Potom sa všetci kolektívne zobudili na Duty Free a potom sme šli na 3 hodiny spať - až do medzipristátia v Dubaji. S Hajar sme však nespali a chvíľu sme kecali, ale potom nás zmohla únava a spali sme až 2 hodiny... Potom nás budili na medzipristátie, takže sme opäť vyliezli - Hajar s menšími problémami, keďže ona sa nevie narúžovať ani nad rysovacou doskou, nieto ešte v turbulenciách! xD

V Dubaji sme stáli 2 hodiny a počas toho pasažieri vystúpia, aby sa lietadlo mohlo zregenerovať. Po hodine sme mali všetky technické veci zmáknuté, takže časť posádky CM (ako najväčšia autorita) poslala do Duty Free zóny dubajského letiska, kde sme si dali kávu a neuveríte, ale Hajar si kúpila taký tradičný arabský turban na hlavu! (Z pochopiteľných dôvodov ho až v Melbourne, fotky na konci). Rebecca bola síce pasažierkou, no napriek tomu nám počas medzipristátia mierne pomáhala.

Časť letu z Dubaja do Melbourne nestojí ani za reč, keďže to bola asi najpokojnejšia časť letu (okrem tej časti, keď všetci spali). Problém nastal pri pristátí - začali sme normálne klesať, ako vždy, avšak potom sme nabrali prudký odpich, začali sme stúpať a urobili si ešte jedno vyhliadkové kolečko nad Melbourne. Problém bol, že Hajar mala na starosti anglické oznamy a z jej pozície nevidela nič iné, ako krídlo lietadla, tak si myslela, že sme pristáli. My sme si mysleli, že jej zavolal kapitán, že má vysvetliť, čo sa deje, ale potom to už bolo príliš dlhé, tak sme pochopili, že to tak nebude. Teda všetci okrem Hajar, tá pasažierom zodpovedne oznámila všetko, vrátane miesta, kam majú po vystúpení z lietadla ísť. Medzitým ešte zastresovala CS, tá bola presvedčená, že máme problémy s podvozkom a že určite nepristaneme. Pristáli sme, tak si Hajar celý proces zopakovala, tento raz za rehotu, tak sme konečne mali veselý anglický oznam.

Keď sme vyliezli z lietadla, CM sa nekontrolovateľne rozrehotala pri pohľade na Hajar, potom vyšiel kapitán, opýtal sa, kto sa bál a CS sa prihlásila. Takže nám vysvetlil, že tesne pred pristátím im zaslali nejaké nové parametre, takže to už nechceli riskovať a radšej urobili ešte jeden okruh... Vystúpili všetci, aj naša spolubývajúca Becki, takže sme sa rozlúčili s tým, že o týždeň sa uvidíme.

Hotel v Melbourne je lokalizovaný priamo v centre a keďže sa všetci zotavovali z dosť divného letu, ja som šiel na turistickú prehliadku cez centrum Melbourne. Teda presnejšie taký fakultatívny šprint, keďže som nemal veľa času... Takže som obehol, čo som vládal, omylom som našiel kurty Australian Open a potom som skončil v reštaurácií, kde bolo 90% ázijských hostí... divné...

Po príchode do hotela sme sa ešte dlho bavili na izbe, potom sme spali a nad ránom nás čakal let späť. Nedá mi nespomenúť úžasný výťah na recepcii hotela, kde musíte najskôr prejsť eskalátorom z prízemia na prvé poschodie a až potom výťahom... Kolegyňa sa skoro prizabila, keď sa jej na eskalátori šmykli kufre a ona v zúfalom boji zachytiť ich, takmer stala obeťou neškodného eskalátoru xD Našťastie to neskončilo žiadnymi zraneniami, takže sme sa vybrali na letisko.

Let do Londýna sme mali plný (iba 8 voľných sedadiel) a ľudia veľmi nespali, keďže už svitalo... Opäť sa nám zopakovala "milá situácia" spred pár letov, keďže sme upozorňovali ľudí, aby si úplne vážne zapli pásy, keďže pre nich je to asi pre srandu... V polovici kabíny sme to vzdali, keďže ľudí bolo priveľa a vzlietli sme. CM viedla s letuškou z Ruska zaujímavý rozhovor o prezentovaní British Airways na rôznych akciách (konkrétne pred rokom robila hostesku na predstavovaní projektu F1 a po troch dňoch usmievania sa, nosenia zástavy F1 a nosení uniformy, mala toho, slušne povedané, plné zuby...). Opäť sme pristáli v Dubaji, tentoraz len na hodinu a 40 minút. No a v poslednej časti našej cesty do Londýna sme mali nespratné decká vo veku 6 - 8 rokov, ktoré sa proste odmietali pripútať, a tak sme sa na nich tiež vykašľali! :D Zase si nemyslite, že na všetkých pasažierov zvysoka kašleme... :D Už sa neudialo nič zvláštne, takže bol pokoj až do pristátia.

Začiatkom novembra mám Lahore (Pakistan), Bahrajn, Mumbai, Toronto a iné... z krátkych letov najmä Moskvu, Paríž a Prahu! :) V piatok večer odlietam do Islamabádu, takže nasledujúca aktualizácia by mala byť v pondelok!