28. 1. 2010

Standby: Atény + Madrid

Zverejnenie príspevku: štvrtok, 28.január 2010, 16.05

Budem sa snažiť naozaj to rýchlo zhrnúť.

STANDBY: ATÉNY
Po dlhom čase som mal opäť standby a hneď som schytal let do Atén. Bolo to veľmi rýchle, aj úvodný brífing sme zvládli podozrivo rýchlo. CM bola Holanďanka a CS originál Grékyňa. Ja som mal na starosti business s jednou Poľkou amerického pôvodu. Naša CM sa volala Imma a CS mala nejaké ťažko zapamätateľné meno - to len tak na osvieženie.

Let tam bol fajn, odlietali sme okolo polnoci (hneď o 21.00 mi volali, že mám let), takže sa to zbehlo naozaj rýchlo. Našťastie sme mali asi len 60 ľudí, čo v praxi znamenalo že sme sa nudili. Problém nám robili akurát pasažieri, pretože v economy sme podávali tzv. americké zemiaky, o ktoré bol neskutočný záujem... Zatiaľ čo inokedy im musíme dohovárať, že to jedlo pre nich už proste nie je, teraz sme ho mali dosť (našťastie!), pretože bolo len 60 pasažierov. Americké zemiaky napokon pojedala aj CM, takže sme mali dosť úsmevný let, rovnako ako ten naspäť.

Ešte na letisku som si bol zameniť peniaze (ktoré mi ostali ešte z letu z Bangkoku) a pred zmenárňou som videl Immu (CM) ako sa doťahuje o kabelku s nejakým Arabom... (no neviem či to bol zrovna Arab, ale zjavne miestny). Tak som sa na nich chvíľu pozeral a vážne som netušil, či jej mám ísť pomôcť alebo rovno zavolať políciu. Keď ma uvidela, začala sa smiať, že si išla zmeniť peniaze a keď otvárala kabelku, nejak sa jej zachytila podšívka kabelky do zipsu a "Arab" jej pomáhal otvoriť ju. Táto milá situácia ukončila layover v Aténach a leteli sme späť.

MADRID
Toto bol štvorsektorový let, čo znamená, že sme leteli 2x tam a 2x späť. V podstate to zabralo takmer celý deň. V podstate čo sa týka samotných letov, nič zvláštne sa neudialo, akurát pri servise bolo veselo.

Predpokladalo sa totiž, že pasažierov bude menší počet, ako bol... Totižto pred odletom sa diali zaujímavé veci - jeden let do Madridu zrušili a niektorých pasažierov z neho presunuli na tento let s väčším lietadlom. Nakoniec sme odlietali s asi hodinovým meškaním aj kvôli počasiu.

Pri servise sme opäť mali nedostatok jedla, na ďalších sektoroch sa to našťastie vyrovnalo.

Zase mám standby, už 3 hodiny 20 minút, snáď sa nič neudeje, lebo od zajtra mám dva dni v akadémií (teda nelietam). Nasledujúci let mám až 1.februára do Chicaga. Dovtedy sa ešte ozvem.

25. 1. 2010

Bangkok, Frankfurt a Dubaj

Zverejnenie príspevku: pondelok, 25.január, 14.20

BANGKOK

Tak najskôr Bangkok - let trvá približne 12 hodín, čo dá zabrať. Prakticky sa nič extra nestalo, mali sme zaujímavú posádku - CM z Thajska, CS z Líbye, pilotov z Anglicka a Dánska, no a potom veľa anglického a thajského personálu.

Let bol plný, robili sme 5 servisov, čo je asi rekord. Za zmienku stojí druhý a tretí servis, keď boli v menu aj "dary mora". Takže aby ste vedeli, čo také "dary mora" obsahujú:
- Tom Yum s krevetami (thajská pikantná polievka)
- Morské kôrovce, sépie a mäkkýše
- Dary mora s plesňovým syrom

No miestami to vyzeralo veľmi divoko - treba dodať, že najväčší záujem bol práve o thajskú pikantnú polievku, vzhľadom na to, že väčšinu pasažierov tvorili Thajčania. Okrem toho sme hneď po pristátí mali zvláštnu bezpečnostnú kontrolu, keď na palubu naklusali šikmookí colníci v čiernych policajtských uniformách a začali niečo bliakať v neznámom jazyku... Neskôr nám naša thajská CM vysvetlila, že robili povinné kontroly pasažierov a batožinového priestoru.

V Bangkoku sme pristáli ráno, čo znamenalo, že sme mali celý deň pred sebou. Tak napríklad - navštívili sme Kráľovský palác v Starom meste Pra Nakhon, čínsku štvrť či Wat Phra Keo - Chrám smaragdového budhu - nachádza sa tu pozlátená socha Budhu.

Najlepšie na tom bolo, že bolo takmer 30 stupňov, čo v takejto zime v Európe rozhodne poteší. Večer sme ešte zašli na miestne trhy, odkiaľ sme sa potom presunuli do centra mesta, ktoré je naozaj moderné - nachádza sa tu veľa mrakodrapov a typický ruch veľkomesta.




Let späť bol podobný, s jedinou zmenou, že sme mali novú thajskú CM, pretože tá, ktorá s nami šla do Bangkoku tam zostávala na dovolenku. Napriek všetkým okolnostiam sa u mňa thajskí občania zapísali ako pomerne milí ľudia, s ktorými sa stretávam takmer na každom lete.


FRANKFURT
Po Bangkoku som absolvoval na druhý deň ešte rýchly Frankfurt, čo sú dva sektory, takže tam a späť. Zaujímavosťou bolo, že sme na palube mali štáb nejakej nemeckej televízie, ktorá aj tam nakrúcala nejakú reláciu - v podstate sa to točilo okolo jednej pasažierky, ktorá sa pravdepodobne prihlásila do nejakej súťaže. Viac sme z nich proste nevymámili, takže budem sledovať nemecké televízie, hádam sa tam objavím :D


DUBAJ
Dubaj je tiež radosť, pretože je tam 30 stupňov. Tentokrát sme tam pobudli len vyše 10 hodín, čo znamenalo, že sme prespali noc a ráno o šiestej sme hneď išli na letisko.

No ale k letu - let tam bol pre mňa v pohode, pretože som bol na pozícií F&B, čiže kuchyňa. To znamenalo, že som sa do priameho styku s pasažiermi v podstate nestretával až na nejaké výnimky, keď som mal na starosti bar.

Na lete späť to však bolo totálne iné, pretože sme nevedeli, kde nám hlava stojí... Mali sme prebookovaný let, navyše veľa detí, ktoré to zväčša strpčovali. Okrem toho nám do ideálneho počtu posádky chýbala letuška z Nemecka, takže sme mali o to práce naviac. Na konci letu som dostal na starosti Duty Free - nepredal som žiaden alkohol iba zopár parfumov... Zvláštne... totižto inokedy sa o Duty Free všetci trhajú...

Od dnes večera až do zajtra rána som na standby, čo znamená, že budem čakať na telefonát, či mi dajú nejaký mimoriadny let. Ak sa nič mimoriadne neudeje, zajtra večer mám ešte štvorsektorový let do Madridu, no a to je z januárovej ponuky všetko.

17. 1. 2010

Školenia: IS servis a security

Zverejnenie príspevku: nedeľa, 17.1.2010, 18.10

V sobotu sme mali školenia ohľadne bezpečnosti pri letoch do Ameriky - zo známych dôvodov totiž boli na letiskách inštalované bezpečnostné skenery a iné opatrenia. Preto sme predpoludním mali teóriu, a popoludní prax, aké situácie môžu nastať a aké sú povinnosti personálu pri ich vzniknutí. No miestami to vyzeralo dosť hororovo - ako príklad sme mali pôrod na palube počas obsadenia lietadla teroristami :D Avšak aj iné "menej zvyčajné" situácie ako opitých pasažierov, ktorí ohrozujú cestujúcich, či pasažiera, ktorý ľudí ohrozuje zbraňou.

Dnes sme zase mali prax ohľadne nového IS servisu. Aby ste mali prehľad - čo to zahŕňa. Jedná sa o:
- posilnenie personálu vo F&B (galley) oblasti
- nové menu + cenník
- nové položky v cateringu (ponúkame už aj zmrzlinu, horúcu čokoládu, rôzne druhy káv a čajov alebo popcorn na všetkých letoch a špeciality ako kaviár na vybraných letoch)
- nové duty free - jedna z mála pozitív týchto zmien - už totiž nemusíme vypisovať papiere trojmo, ale len dvojmo: jedna faktúra pre pasažiera a jedna kópia do kasy
- nové nápoje v baroch na vybraných letoch

Tieto zmeny sa nestretli s nejakým extra nadšením, pretože servisu je dosť veľa a je problém to všetko stíhať, takže bude posilnený crew vzadu v kuchyni, aby to šlo rýchlejšie. Okrem toho nám pribudla ďalšia povinnosť zapisovať otvárací a zatvárací stav do nových tabuliek. Na tom by nebolo nič zlé - lenže tie tabuľky sú neskutočne nepraktické a neprehľadné. Takže uvidíme či zmeny pozitívne alebo negatívne, ale jednoznačne by si to žiadalo viac ľudí, pretože sa to nedá stíhať...

Okrem toho sme dnes dostávali kópie rosterov na nasledujúci mesiac - v programe mám z Ameriky Chicago a Los Angeles, z Ázie Shanghai, Tokyo, potom aj Európu - Dusseldorf a Varšavu a samozrejme jeden let do Vancouveru na Zimné olympijské hry (škoda, že len jeden...)

Mám Bangkok (so spolubývajúcou Hajar), ohlásim sa vo štvrtok :)

15. 1. 2010

Rím a Zürich: O čare týchto miest niet pochýb, o čare letu by sa dalo diskutovať...

Zverejnenie prísevku: 15.január 2010, 20.00

RÍM
Tento let začal naozaj pokojne, a tak sme si všetci mysleli, že konečne zažijeme jeden let bez zbytočných drám. Lenže - mýlili sme sa - ako sme zistili na konci letu. Mali sme anglickú CM aj CS, no a kolegovcov z Francúzska, Švédska, Talianska a Nemecka. Výnimočne chýbali reprezentanti Ázie... prvá zvláštnosť tohto letu.

Tou druhou bolo, že sme mali let takmer poloprázdny. Z približne 180 miest bolo zaplnených asi len 100. No to rozhodne neznamenalo, že sme sa nudili... Hneď sme však pochopili, že nuda to ani zďaleka nebude... Už na začiatku letu nás totiž oslovila pasažierka, že chce čítať talianske noviny, ktoré sa "zhodou okolností" na palube nenachádzali (to, že letíme do Talianska, neznamená, že máme talianske noviny). Takže som najskôr dostal na starosť to s ňou vybaviť. Bohužiaľ moja schopnosť hovoriť po taliansky je nulová a bohužiaľ schopnosť hovorenia pasažierky po anglicky bola asi 30 percentná - a aj to s takým prízvukom, že by jeden neveril... Takže som jej začal vysvetľovať, že talianske noviny proste nemáme, ale môžeme jej ponúknuť pestrý výber anglických. Začala drobná výmena názorov, že ako si to predstavujeme, že či sa to nedá zariadiť... No tak sme jej aj s kolegyňou letuškou (Taliankou) dohovorili, že proste nedá... na chvíľu dala pokoj.

Potom sa zrejme urazila, a tak sa rozhodla, že nás bude preháňať doslova ako svojich dvorných poskokov, a tak si z menu vypýtala presne to, čo sme v tej chvíli nemali, pretože sa to podávalo v business. Čo by sme pre pasažierku nespravili - museli sme zabehnúť do business, otravovať kolegyne tam pracujúce a priniesť žiadanú objednávku. Po viacerých havarijných stavoch som proste už rezignoval, a tak som ju po dvoch hodinách letu proste začal ignorovať...

Našťastie sme pristáli a s touto pani mal dočinenia už takmer každý z posádky, pretože na každého z nich mala prehnané požiadavky, a tak sme boli radi, keď sme boli na zemi. Presunuli sme sa do hotela, kde sme mali stráviť nasledujúcich 18 hodín. Popoludní sme ešte boli v meste - naša CM si dokonca nenechala ujsť tradičné talianske trhy (tie by nemali chybu až na detail, že boli rybacie a mäsové, takže ten pach je naozaj príznačný na 10 kilometrov...). No a okrem toho sme mali tradičný okruh mestom Coloseo - Forum Romanum - Piazza Navona - Fontana di Trevi - Pantheon (vďaka našej talianskej letuške sme mali aj výklad o daných pamiatkach :D). Ráno sme mali plánovaný odchod z hotela o 6.15, lenže stala sa ďalšia menšia dráma, keď si Švédka zabudla prestaviť hodinky, čo znamenalo, že by prišla na plánovaný zraz pred hotelom o hodinu neskôr. BY prišla - pretože len ostražitosť CM ju od nedochvíľnosti zachránila. Počas celej našej návštevy Ríma bolo asi 10 stupňov, takže malé, ale príjemné osvieženie oproti britským "nula stupňom".


Letu späť v podstate nemám čo vytknúť, robili sme dva servisy podľa nového manuálu. A neskutočný záujem bol práve o zmrzlinu a pukance.

ZURICH
Tento let mal byť jednoduchý - dvojsektorový bez layover, čiže sa išlo cca 2 hodiny do Zurichu, potom asi hodinová prestávka a 2 hodiny naspäť. Tie srandy okolo toho však trvajú dlhšie ako samotný let - na začiatku sme mali nejakú prapodivne dlhú bezpečnostnú kontrolu.

Zmienka o posádke by stála za to. Naša CM bola z Austrálie, CS z Kórey a kolegyne a kolegovci z Francúzska, Líbye, Anglicka a dokonca sa mihol aj Azerbajdžan. No a predstavte si takúto zmes ľudí putujúcich do Švajčiarska. Ešte pilotov sme mali z USA a Anglicka.

Tentokrát sme však let mali plný, rovnako ako ten spiatočný. Bol to nočný let, takže ľudia "žrali" ako najatí - čo je paradox, pretože na nočných letoch väčšinou bývajú polomŕtvi :D Našťastie to boli len cca dva hodiny, a tak sme mali jeden servis, ktorý nám trval neskutočne dlho.

Na letisku sme boli asi o druhej ráno, takže kým sme sa premiestnili do druhého lietadla (niekedy sa totiž presúvame a niekedy ideme tým istým), tak to trvalo... Iste nemusím pripomínať, že orientačné zmysli na neznámom letisku sú v noci trochu (dosť) otupené.

Let späť bol dlhší, servis sme vybavili rýchlo a dosť ľudí aj spalo. Aj keď len hodinu, ale predsa...

Cez víkend mám školenia o novom servise a bezpečnosti, takže v nedeľu večer o tom napíšem.

12. 1. 2010

Vancouver: S novým IS servisom...

Zverejnenie príspevku: utorok, 12.január 2010, 18.50

Let do Vancouveru bol v podstate testovací. Testovací na veľkú udalosť, keďže už o mesiac sa konajú Zimné olympijské hry, a tak je pravdepodobné, že dostanem nejaký podobný let, keďže budú posilnené letecké linky. Ale späť do prítomnosti - posádku sme mali nezvyčajne európsku: CM bol z Francúzska, CS bola Nemka, potom ďalšie dve Nemky, Rumun, Poľka a samozrejme Anglicko a Írsko.


Let je 9 hodín 30 minút, čo je dosť... Počas tohto letu sa robia väčšinou 3 servi
sy v dvojhodinovom intervale. Leeenže - aj toto bol let, kde sme mali skúšobnú prevádzku nového servisu, aj keď ešte nemáme urobené školenia (sú v termíne 17. - 18.január). Aby ste teda mali prehľad - strašne ťažký let, lebo servisu je proste strašne veľa...

Prvý servis sme stihli ešte relatívne rýchlo, pretože CM pracoval s nami, ale inak by to bolo ďaleko dlhšie... Potom sme z nejakého nevysvetliteľného dôvodu mali 3 hodiny rest a až potom ďalší servis. Pomáhali všetci od CM cez CS až po F&B. Nasledoval ešte tretí servis, no a napokon aj štvrtý... Je naozaj veľmi paradoxné, že letíte 9 a pol hodiny a potom vám 4x ponúkajú jedlo stále dokola... Proste sa nestíhali ostatné veci, takže si to jednoznačne žiada nejaký crew vzadu.


Počas celého letu sme si prakticky nesadli, pretože sme stále mali čo robiť... Preto sme boli radi, keď sme pristáli podľa plánu. Vo Vancouveri sme mali len 10 hodinovú layover, čo je len o kúsok viac ako samotný let. Preto sme boli na malej prehliadke mesta večer. Ponúkam foto.
Let späť sme mali hneď v nasledujúce ráno o 4.00, čiže sme spali asi 4 hodiny a 2 hodiny pred odletom musíme byť na letisku. Na brífingu nám bolo oznámené, že na ceste späť sa nový servis robiť nebude, čo sa stretlo so všeobecným nadšením.

No aj tak to bolo veľmi divoké - jedna kolegyňa (Írka) si spôsobila menšie zranenie pri otváraní kontajneru na odpad. Ohľadne pasažierov to bolo ešte horšie - hneď na začiatku sa na CS obrátila jedna staršia pani, ktorá netušila, kam sa má posadiť, takže sme jej miesto museli osobne ukázať. To však nebolo všetko - už pred pristátim bola na toalete a pomýlila si poschodia, a tak si šla sadnúť na prízemie (lenže ona sedela na poschodí). Opäť sme jej museli vysvetliť, že zabudla ísť na poschodie a celé to bolo veľmi funny. Samozrejme so všetkou úctou k starším ľuďom - táto dáma bola naozaj veľmi milá :)

No a úplnou perličkou bolo, že Angličanke sa podarilo nejakým záhadným spôsobom prevrátiť tácku s jedlom, takže jej obsah pekne- krásne ostal na podlahe. Tieto živé lety majú aspoň nejakú výhodu - človek sa rozhodne nenudí a neťahá ho na spanie. Po tomto lete som mal takmer prečerpaný limit nalietaných hodín, ktorý môžem mať (pretože aj my potrebujeme prestávku), a tak mám prestávku do zajtra a potom idem na krátky let do Ríma s krátkou layover. O deň na to mám zase Zurich (iba dva sektory bez layover), takže tieto dva lety spojím do jedného príspevku v piatok.

Cez víkend mám dve školenia - ohľadne bezpečnosti (bezpečnostné skenery na letiskách) a potom ohľadne IS servisu. Určite vám o tom dám vedieť :)

9. 1. 2010

Sydney číslo 3.

Zverejnenie príspevku: nedeľa, 10.január 2010, 9.20

Aby som vám trochu priblížil situáciu - na letisku Heathrow vládne chaos, stres, panika už niekoľko dní. Pristávacie a odletové dráhy sú totiž pokryté snehom, nestíha sa to odpratávať, väčšina letov mešká, prípadne boli zrušené. V podstate teraz nikto netuší, čo bude, keďže počasie je naozaj nevyspytateľné a netuším, či nezrušia môj nasledujúci let do Vancouveru - má byť dnes o 17.05. Tento príspevok zo Sydney píšem trochu neskôr, lebo som sa z toho všetkého musel spamätať.


Ale vrátim sa k veci - k letu do Sydney. Posádku sme mali dosť zmiešanú - CM z Ruska, CS z Nórska, potom najmä Angličania, tradične Thajsko, objavila sa aj Malajza a Kanada. No a takto sa išlo do Sydney...

Bol to strašne dlhý let, ktorý sa začal veselo, keď nám CM oznámila, že budeme robiť nový servis, ktorý má byť v platnosti od februára 2010. My sme na to samozrejme neboli pripravení, pretože sme predtým mali mať školenie, ale to je až koncom januára. No chvíľami to bolo úžasne rozpačité, najmä keď nám nejakou záhadou neostalo jedlo pre jeden celý rad v business. Zachránila to vynaliezavosť našej CS, ktorá išla zabehnúť pre tajné zásoby (ku ktorým sa samozrejme nemôžeme vyjadrovať) a zároveň sme prihodili z jedla pre personál.

Mali sme dvojhodinové medzipristátie v Bangkoku, no a potom nás čakala už kratšia časť letu. Robili sme ešte dva servisy, čo nás totálne vyčerpalo (teda hovorím za seba). Už ku koncu letu sme ani nevnímali, čo sa deje...


Počas môjho posledného minuloročného letu do Sydney bol prekazený môj plán ísť do múzea, takže teraz sme sa tam vybrali prakticky pol posádky. Predmetné múzeum v Sydney je niečo ako prírodovedné národné múzeum a ak ste v Sydney a nenavštívite ho, je to priam hriech... Ponúkam zopár fotiek.


Toto bol náš prvý "dotyk" s pevninou

Večer sme ešte boli pri Opere, ktorá je v noci pekne nasvietená.



No kostra... čo vám k tomu poviem :D




Tých perličiek v Múzeu bolo viac, napríklad keď sa nám z partie nejak utrhla anglická letuška a stratila sa. Takže sme ju chvíľu hľadali, kým sme nezistili, že ona si vlastne len bola odskočiť na toaletu. Úžasné zistenie, ktoré nám nepochybne pridalo na nálade.

V Sydney sme mali pomerne dlhú layover, takže sme odlietali až po vyše 25-tich hodinách. Nechcem sa príliš rozpisovať, pretože sa udialo v podstate to isté, čo na lete tam.

Takže idem do Vancouveru, neostávame tam dlho, čiže sa ozvem v utorok.

4. 1. 2010

Moskva 2010: Nový rok, nové pravidlá...

Zverejnenie príspevku: pondelok, 4.novembra 2010 o 16.50

Presne tak, ako vraví nadpis. Rok 2010 priniesol aj do lietadiel niekoľko noviniek. Súvisia najmä s bezpečnosťou, vzhľadom na nedávny pokus o teroristický útok na lete do Detroitu. V praxi to znamená napríklad to, že už včera pri prechode odletovým terminálom sme videli inštalovať nové bezpečnostné skenery a zvýšené množstvo pracovníkov security controll. Okrem toho každý zamestnanec našich aeroliniek (a vraj aj mnohých iných) musí absolvovať ďalšie školenia o bezpečnosti na palube a nových systémoch, ktoré boli práve zavádzané. Toto všetko sa má uskutočniť v najbližších dňoch (príp. týždňoch), takže určite o tom budem písať :)

Tieto opatrenia sa zavádzajú do prevádzky už čoskoro, no aj tak sme nabrali takmer hodinové meškanie. Dôvodom bol dlhý rad na bezpečnostných kontrolách a potom ďalšie udalosti - jedna početná skupina si na palubnej vstupenke akosi "nevšimla" všetky údaje, a tak si namiesto economy zóny sadli do business. Začalo sa to veselo - presádzanie a rozsádzanie potom vystriedala ešte krátka porada s kapitánom a až potom sme mohli odletieť. Mali sme nezvyčajne anglickú posádku - CM aj CS boli Angličanky, veľká časť letušiek a potom ešte zopár ľudí z Francúzska, Švédska a Ruska.

Po všetkých týchto drámach sme mohli konečne odletieť. CM profesionálne vytiahla manuál, podľa ktorého sme mali prvý servis robiť až po hodine letu, no napokon ho zľahka odignorovala a začali sme už po polhodine. Mali sme obsadenú cca 3/4 miest, takže nebol problém.

Po cca štyroch hodinách letu sme pristáli v Moskve. Opäť nastalo hromadné hnanie sa z lietadla, lenže nás zdržala ďalšia bezpečnostná kontrola (a keď je bezpečnostná kontrola aj po prílete, tak to už je čo povedať :D). V Moskve bolo, vážení a milí, skvelýc - 14 stupňov! Teda toľko bolo, keď sme vyliezli z lietadla...

Presunuli sme sa na hotel a na naliehanie trojice anglických letušiek sme si spravili opäť krátku okružnú cestu cez Moskvu (ja konkrétne som bol proti, pretože v tej zime sa nedalo robiť nič). Treskúca zima to sama aj nakoniec zmenila a po polhodine v meste, sme to vzdali a usadili sa v najbližšej reštaurácií. Hneď dnes ráno sme mali odlet, takže sme tam veľa času nestrávili.

Let späť bol plný, nedialo sa nič zvláštne okrem niekoľkých "nervových zrútení", napríklad keď nám jeden človek oblinkal záchod... Pasažier sa rýchlo zotavil, narozdiel od kolegyne, ktorá má fóbiu zo zvracajúcich ľudí. Viem, znie to divne, aj ja som si myslel, že preháňa, ale keď sa jej začali klepať nohy a mala smrť v očiach pri tejto zmienke, tak si to asi nevymyslela. Vravela, že sa to pokúšala prekonať, chodila na terapie, nechala sa zhypnotizovať, no zjavne neúspešne... Zvyšok letu sme našťastie absolvovali bez ujmy.

Mám Sydney, čo znamená, že sa ozvem až koncom tohto týždňa.