Viem, že som sa mal ohlásiť aj skôr, ale nejak nám vypadol internet (ktorý doteraz nejde) a medzitým som stihol absolvovať 2 dni v akadémií, let do Chicaga a do Dusseldorfu.
CHICAGO
Prebehnem to veľmi rýchlo, pretože nemám veľa času, nakoľko som v internetovej kaviarni, keďže sa nám stále nepodarilo obnoviť internet. Mali sme americkú CM a CS a veľa americkej posádky, keďže toto bol let do Ameriky. Okrem toho tam ešte bolo trochu Anglicka, Francúzska a Číny.
Celý let tam aj späť bol v podstate pokojný, ľudia boli nezvyčajne ohľaduplní a v Duty Free som predal rekordný počet tovarových položiek :D Čo je v podstate skvelé znamenie, pretože časť z toho, čo zarobím na Duty Free je niečo ako "prémia je pre mňa".
V Chicagu sme zostali vyše jeden deň, z toho asi 6 hodín sme boli na nedobrovoľnom nákupnom ošiali. Totižto veľkú časť posádky tvorilo práve ženské pohlavie, pre ktoré boli zľavy proste neodolateľné... Napriek tomu, že CM aj CS boli z Ameriky, v Chicagu sme sa viackrát stratili. Keď sa Ericka (CM) na recepcii hotela pýtala, že ako sa dostane k Chicago Bean, recepčný sa smial popod fúzy, na čo Ericka pohotovo odpovedala "No a čo, ja som z Houstonu!" Evidentne to bol nejaký kultúrny zvrat, pretože rodený Američan sa pýtal rodeného Američana, ako sa dostať k pamiatke v americkom meste...
Späť sa letelo v noci, takže sme mali o to práce menej...
Mali sme na starosti nepopulárnu strednú kuchynku, kde sa nejakým zázrakom stihol pokaziť kávovar... Azda nemusím pripomínať, že všetci pasažieri samozrejme chceli kávu, ktorú sme potom prenášali z vedľajšej kuchyne. Kávovar sa podarilo opraviť až CS (Belgičanka), ktorá ho nejak zázračne opravila, a potom sme ju už po celý čas volali "coffee-service woman".
Hneď zajtra idem do Tokya a potom do Dohy, takže sa ozvem asi o takých 6 dní... to vychádza na štvrtok :)
Prebehnem to veľmi rýchlo, pretože nemám veľa času, nakoľko som v internetovej kaviarni, keďže sa nám stále nepodarilo obnoviť internet. Mali sme americkú CM a CS a veľa americkej posádky, keďže toto bol let do Ameriky. Okrem toho tam ešte bolo trochu Anglicka, Francúzska a Číny.Celý let tam aj späť bol v podstate pokojný, ľudia boli nezvyčajne ohľaduplní a v Duty Free som predal rekordný počet tovarových položiek :D Čo je v podstate skvelé znamenie, pretože časť z toho, čo zarobím na Duty Free je niečo ako "prémia je pre mňa".
V Chicagu sme zostali vyše jeden deň, z toho asi 6 hodín sme boli na nedobrovoľnom nákupnom ošiali. Totižto veľkú časť posádky tvorilo práve ženské pohlavie, pre ktoré boli zľavy proste neodolateľné... Napriek tomu, že CM aj CS boli z Ameriky, v Chicagu sme sa viackrát stratili. Keď sa Ericka (CM) na recepcii hotela pýtala, že ako sa dostane k Chicago Bean, recepčný sa smial popod fúzy, na čo Ericka pohotovo odpovedala "No a čo, ja som z Houstonu!" Evidentne to bol nejaký kultúrny zvrat, pretože rodený Američan sa pýtal rodeného Američana, ako sa dostať k pamiatke v americkom meste...
Späť sa letelo v noci, takže sme mali o to práce menej...
DUSSELDORF
No absolvovali sme to veľmi rýchlo, na letisku v Dusseldorfe sme totiž zostávali ani nie hodinu... Väčšina pasažierov boli Nemci, takže sme mali samozrejme nedostatok šniclov, klobás a takýchto frankfurtských párkov...Mali sme na starosti nepopulárnu strednú kuchynku, kde sa nejakým zázrakom stihol pokaziť kávovar... Azda nemusím pripomínať, že všetci pasažieri samozrejme chceli kávu, ktorú sme potom prenášali z vedľajšej kuchyne. Kávovar sa podarilo opraviť až CS (Belgičanka), ktorá ho nejak zázračne opravila, a potom sme ju už po celý čas volali "coffee-service woman".
Hneď zajtra idem do Tokya a potom do Dohy, takže sa ozvem asi o takých 6 dní... to vychádza na štvrtok :)
