11. 10. 2009

Kuvajt: Veľmi veľmi stručne...

Zverejnenie príspevku: nedeľa, 11.9.2009, 19.05

Kuvajt bol v podstate 6 hodinový let tam a späť, takže veľa sa toho neudialo (aj keď sa môže zdať...). Prekvapenie nás čakalo, keď sme zistili, že máme štyroch pilotov (z toho dvaja Kuvajťania), keďže dvaja v Kuvajte ostali a dvaja cestovali aj späť. CM bol tentokrát Američan, ktorý sa však vychvaľoval svojimi francúzskymi koreňmi a CS z Lotyšska, ktorá zase bola mimoriadne pokojná a rozvážna - proste niekedy z toho človeku až harašilo, pretože buď mala zlý deň alebo je naozaj celý život taká duchom neprítomná... xD. Okrem toho dvaja stewardi z Nemecka a letušky z Ruska, Egyptu, Španielska a Japonska. No a perlička na záver: Do Kuvajtu som letel so spolužiačkou z kurzu - navyše Slovenkou a navyše narodenou v Bratislave. Mysleli sme si, že dostaneme nejaké pozície spolu (keďže aj naše služobné čísla sú hneď po sebe), avšak mýlili sme sa. Nechcem byť škodoradostný, ale moja slovenská kolegyňa dostala "tú nepríjemnú malú kuchynku v strede". Moja škodoradosť však opadala, keď som sa dozvedel, že tam mám ísť aj ja xD....

Takže sme úspešne vzlietli a začali sme prvý servis, ktorý sa uskutočnil bez výrazných katastrôf. S Alexandrou sme zaujali miesta v strednej kuchynke, ktorá bola akýmsi spôsobom prekliata, pretože v nej všetko fungovalo akosi "na heslo" a dvakrát sa v nej nám podarilo rozbiť poháre (potom sme už radšej podávali len umelohmotné :DD). Najväčší rozruch bol, keď sme začali z vozíkov vyberať jedlo na druhý servis, prišla letuška z First Class, že si máme švihnúť a asi 3 minúty po nej zase prifrčala CM, že prečo už začíname so servisom, vraj je ešte priskoro. Takže vyber si...

V Kuvajte sme pristáli poobede a o hodinu na to sme leteli späť, takže sme sa ani nedostali z lietadla (výnimočne sme leteli tým istým). So Sašou sme sa sťažovali CM, že tú prekliatu kuchynku už nechceme a nech tam dá niekoho iného, avšak tá nás nekompromisným gestom zahriakla... No čo už, autorita je proste autorita :DD

Na ceste späť som opäť dostal na starosti Duty Free vozík, čo nebola práve najlepšia alternatíva, keďže ľudia samozrejme chceli všetko a rýchlo, takže som vypisoval asi 60 papierov ohľadne predaja. Krása... Okrem toho kolegyne trochu zahviezdili pri servise, keď sa jedna z nich rozhodla obsluhovať v opačnom poradí a v úplne inom rade ako mala.

Zajtra by som mal mať Melbourne (Austrália) - keďže predtým mám ešte standby - a konečne by som mal mať nejaký let so spolubývajúcou Hajar, takže teším sa! :) Máme tam 20 hodinovú layover, takže budú aj fotky a ohlásim sa buď v stredu večer alebo vo štvrtok... (štvrtok je reálnejší).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára