Zverejnenie príspevku: pondelok, 19.10.2009, 17.30
Budete sa čudovať, ale aj tento let bol veselý už od začiatku. Cestovali spolu rodiny. Ale nie normálne rodiny (že 3 - 4 kusy), ale pakistanské rodiny (čiže 7 a viac členov). Samozrejme, že chceli sedieť všetci spolu, ale keďže sa poniektorí nedostavili v príslušnom časovom predstihu na check-in, sedeli rozhádzaní po celom lietadle. Takže sme museli vyhovieť pasažierom a rýchlo sme ich presádzali, čo aj tak nebolo príliš dobré riešenie, keďže sme nabrali 30 minútové meškanie.
Ešte pred pristátím CM cez mikrofón zvolala "emergency meeting in the conference room", takže sme mali mimoriadnu poradu v konferenčnej miestnosti... Ono to nie je nejaká veľká miestnosť (aby ste si nerobili ilúzie :D), ale miestnosť slúžiaca na takéto veci pre posádku. Tam nám oznamovali, že v posledných dňoch na letoch ZÁHADNE miznú veci, takže máme dať lepší pozor na hodnotné veci pasažierov a prípadné nezhody riešiť. Tým sa naše meškanie zvýšilo o ďalších 15 minút. S kolegyňou zo Švajčiarska sme sa potom vybrali do business zóny, kde sme vlastne zostali až do pristátia.
Prišiel servis a jednou z možností bolo kurča. Prirodzene, bolo ho najmenej, takže ho chceli všetci. Ani za svet im vysvetliť, že proste kura už nemáme. S jedným pasažierom som sa vybavoval asi 10 minút a stihol mi povedať, že jeho rodina nič iné ako kura neje a že z toho budeme mať problém. Nakoniec si dal rybu, aj s deckami… no a potom som sa spýtal manželky, čo bude jesť (sedela vedľa neho) a ona na to, že kura. Tak som si celý proces pekne zopakoval. Hodila na mňa pohľad, že keby som bol kura, tak na mieste vykrvácam. Oznámila mi, že z toho ešte budeme mať problém a ja som sa konečne mohol posunúť ďalej. Čo prakticky znamenalo, že servis bol o polhodinu dlhší, ale keďže na tomto lete bolo všetko posunuté, už sme to ani nevnímali...
Pred pristátím sme ne-pakistanským cestujúcim rozdávali imigračné karty. Sme si naivne mysleli, že budeme rýchlo hotoví, keďže väčšina posádky boli Pakistanci, avšak tí vytiahli svoje americké, španielske, kanadské a iné pasy a tak sme prekvapivo zistili, že nakoniec tých oficiálnych Pakistancov veľa neosalo. Pristáli sme prekvapivo načas a všetko sa našťastie skončilo.
V Islamabáde sme celkom strávili len asi 10 hodín, z toho asi 6 sme prespali, takže mám zopár fotiek, ktoré nebudem nahadzovať na blog, pretože ma premáha lenivosť xD. V podstate sa nič zvláštne neudialo, keďže sme sa boli pozrieť len asi 500 metrov od hotela a tá časť mesta, v ktorej sme bývali, bola plná modleniachtivých moslimov, ktorý išli do mešity (alebo nejakej takejto budovy).
Let späť bol pokojnejší, keďže sa kurča nepodávalo a mali sme väčšinu pasažierov Angličanov a Írov, čo v preklade znamená, že padlo všetko pivo na palube (konkrétne Heineken :D). Počas týchto dvoch letov nebolo našťastie nič ukradnuté, a tak sme našťastie nedostali vynadané...
Už dnes večer idem do Ameriky, konkrétne do Dallasu, čo znamená, že nasledujúca aktualizácia sa mi vidí na stredu alebo štvrtok.
19. 10. 2009
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára