New York: Kurz "Ako sa tváriť normálne, keď..."

Zverejnenie príspevku: piatok, 9.10, 18.50


V podstate som sa vrátil len dnes poobede a celý New York začal v utorok okolo polnoci, keď začal brífing. V tú noc bolo všetko abnormálne veselé, a tak sme tušili, že to opäť bude zábava. Mali sme totiž veľmi výrečnú CM z Nového Zélandu a pilotov z Francúzska. Celý let bol akosi francúzsky, a tak boli aj 3 letušky Francúzky, a potom jedna Brazílčanka a nejaká klasika typu Poľsko, Taliansko, ...

CM nám oznámila letové informácie a celkovú dĺžku letu 6 hodín 50 minút, čo je dosť... Takže sme okolo pol jednej v noci odlietali a po po hodine sme robili prvý servis. Ešte predtým sme však rozdávali také tie "cestovné vrecúška", ktoré obsahujú zubnú kefku, štuple do uší a také "cestovné tienidlo na oči"... Takže väčšina pasažierov si štuple do uší napchala do nosa a tienidielko na oči použili ako rúšku proti prasačej chrípke :DD Ja som sa pri servise snažil tváriť profesionálne, no ale tvár sa normálne, keď sa rozprávaš s človekom v lesklej chlpatej čiapočke, ktorému z nosa trčia krikľavo oranžové štuple do uší a navyše ho nepočuješ, lebo má cez ústa tienidielko na oči!

Ľudia potom zaspali - takže voľné 4 hodiny a polovica z nás išla spať (ja nie, samozrejme, lebo som šiel až na spiatočnej ceste xD). V podstate sme aj tak nemali čo robiť, takže sme len sem-tam preventívne prešli po kabíne a kontrolovali veci, ktoré majú byť kontrolované pravidelne.

Po 4 hodinách boli raňajky - teda druhý servis. Perlou tohto servisu bolo zase dorozumievanie sa s francúzskymi turistkami vo vekovej kategórií 50 - 60 rokov.... Prirodzene, hovorili po francúzsky... A keďže sa moja schopnosť hovoriť po francúzsky za posledných 22 rokov príliš nevyvinula, tak sme to nejako spoločne museli zvládnuť... Za nimi však sedela Francúzska, ktorá vedela po anglicky, takže mi to simultánne pretlmočila a nejak sme to prekonali... Takže všetko dopadlo fajn a po cca 7 hodinách sme pristáli v New Yorku, kde bola ešte noc (kvôli tým blbým časovým pásmam, ktoré ma oberajú o spánok....).

To znamená, že sme sa dopravili na hotel a potom sme minimálne 3 hodiny spali, pretože sme boli všetci "polomŕtvi". No a prvý turistický deň v New Yorku sme začali pekne poporiadku. Bývali sme pri letisku Johna F.Kennedyho v Brooklyne, a odtiaľ je to dosť ďaleko na Manhattan (výraz "dosť ďaleko" v New Yorku nemá nič spoločné s výrazom "dosť ďaleko" v Bratislave xD). Prešli sme sa po Broadwayi, boli sme pri Empire State Building, na Time Square, no a na Central Park akosi čas nevystal... Nakoniec sme skončili v nejakej európskej reštaurácií, kde mali české pivo! :D To bol totiž zážitok dňa. Takto sme pochodili asi celý deň a večer sme skončili na apartmáne. Potom nasledoval asi 6 hodinový spánok a zobúdzali sme sa okolo jednej ráno. Prešli sme si všetky potrebné veci, pomaly sa pobalili a o druhej sme odchádzali späť na letisko, kde sme mali byť skôr, pretože sme mali mimoriadnu kontrolu lietadla kvôli nejakým problémom, čo sa v posledných dňoch vyskytli... nepýtajte sa ma akých, fakt neviem, načo to vlastne bolo :D

Odlet bol ráno o šiestej a nie je nad krajší pohľad, ako ten z lietadla na východ Slnka nad letiskom JFK! :) Takže ľudia nastúpili, akurát, že to trvalo trochu dlhšie, keďže sme mali americký vozíčkarsky hádzanársky tím. No nevadí... Prvý servis boli raňajky, a opäť sa zbehol chaos, keďže akonáhle oznámite jednému človeku, že "toasty so syrom už nie sú", tak ďalších 10 za ním sa NÁHODOU začne dožadovať toastov so syrom... Takže jedna francúzska letuška to nevydržala, rýchlo zbehla dopredu do hlavnej kuchyne, zapla mikrofón a zahlásila niečo vo význame "Vážení cestujúci, je nám veľmi ľúto, ale vaše obľúbené toasty so syrom sa už minuli a ich opätovné dodanie z tajných zásob nášho lietadla bude trvať dosť dlho. Napriek tomu vám odporúčame využiť služby nášho druhého servisu alebo barov na prízemí a prvom poschodí. Thanks..." No a bolo po hlásení... Následne mala ísť spať aj druhá polovica posádky (čiže aj ja), ale ľudia stále otravovali, takže sa nedalo... V podstate mne to neprekážalo, keďže som predtým spal 6 hodín, ale Rakúšanka sa sťažovala, že má prečerpaný limit nalietaných hodín a že podľa prepravného poriadku British Airways musí mať povinnú pauzu. Takže sa strhli hádky a CM jej napokon sľúbila pripísanie 4 hodín nadčasov, s čím Rakúšanka súhlasila, keďže nadčasy máme veľmi výrazne odmeňované. Takže sa prekonala a pomohla nám pri druhom servise a následnom probléme s jedným pasažierom, ktorý prišiel taký bledý, že nám bolo hneď jasné, že s ním nie je niečo v poriadku...

Poviem to veľmi decentne - "oblinkal" nám celé WC, a podľa toho, čo tam po ňom zostalo, nemohol mať 1 žalúdok, ale minimálne 7... takže kvôli hygiene a pachom, ktoré sa odtiaľ šírili sme WCko preventívne zatvorili, aj keď zostávala ešte pomerne dlhá časť letu.

No skončilo sa to šťastne a teraz si prezerám fotky z New Yorku, ktorých mám vyše 150. Už zajtra mám Kuvajt, takže veľa voľna si neužijem... Report z Kuvajtu bude v nedeľu! :)