Dallas - Forth Worth: Hysterická anglická pasažierka...

Zverejnenie príspevku: piatok, 23.10.2009, 19.30

Dallas začal dosť divoko... - nejaká Angličanka cestujúca s matkou sa zrejme rozhodla, že všetkým ukáže, kto je šéf, a tak vrešťala na CM asi polhodinu... čo znamená, že aj pri tomto lete sme nabrali meškanie, avšak až také, že riadiaca veža nám vydala okamžitý rozkaz na rolovanie, pretože už sme odtiaľ museli vypadnúť...

Po tomto kultúrnom šoku sa to pomaly začalo upokojovať... Mali sme CM z Talianska, takže tá bola úžasne profesionálna a chcela spomínanú pasažierku v danej letovej výške vyhodiť z okna... Ale keďže sme všetci boli akosi "humanisti", žiadna vražda pasažierky sa nekonala...

Let do Dallasu bol úplne plný a 9,5 hodiny je dosť dlhý čas na to, aby sa stalo všetko možné... Napríklad galley operatorka (Angličanka), stále frflala a mala nejaké narážky na úroveň servisu, ale to je už jej problém... Všetko ostatné už bolo príliš dlhé na to, aby sme to ako-tak registrovali, a tak sme ostatnú časť letu strávili rezignáciou neprijateľných požiadaviek niektorých pasažierov.

Pri pristátí sa opäť prejavila Angličanka, a tak sme z lietadla vystúpili o 20 minút neskôr, ako sme mali... čo spôsobilo, že sme počuli zvuky, ktoré vznikajú pri vykladaní kufrov z lietadla. No poviem vám, nebola to žiadna sláva... tí pracovníci lietadla s nimi musleli hádzať alebo čo!

Dallas je americké mesto, ktoré tvorí akúsi konurbáciu s mestom Forth Worth. Obe mestá majú spoločné letisko, ktoré teda dostalo názov "Dallas Forth Worth" a je dosť veľké na to, aby ste sa v ňom stratili. To sa takmer prihodilo našej CS, ktorá sa od nás odpútala pri pasovej kontrole a išla si kúpiť kávu do automatu... chvalabohu, že sme si to všimli skoro, pretože inak by tam asi bola doteraz...

Celý môj pobyt v Dallase som strávil (nielen ja) v relaxačnej polohe, čo v preklade znamená, že som takmer celý čas spal na izbe, potom som sa zobudil a išli sme do hotelovej reštiky. Upozorňoval som mojich skvelých kolegov, že hotelové reštaurácie väčšinou nebývajú najlacnejšia, avšak to nebol dostatočne silný argument, a tak sme si objednali predjedlo - hlavné jedlo - nápoje a ešte aj dezert!

Druhú - podstatne menšiu časť layoveru - sme strávili obdivovaním dallaských pamiatok, ktorých teda nie je veľa. CM sa namiesto toho zašila do obchodu s oblečením a strašne sa jej páčili jedny značkové šaty. Keď zbadala ich cenu, už sa jej tak nepáčili...

Let späť bol presným opakom toho prvého. Mali sme len okolo 250 pasažierov (z cca 480), čo je na také veľké lietadlo dosť malý počet... Takže sa to dalo zvládnuť v pohode. Navyše, mali sme tam jednu letušku z Brna, avšak po mojich skúsenostiach so Slovákmi a Čechmi v zahraničí som nebol príliš nadšený... ale bola v pohode. Okrem toho sme mali ešte aj 2 kolá mojej obľúbenej DUTY FREE zóny, takže tentokrát som predal dva parfumy, plyšového medveďa a niekoľko iných prkotín, ktoré na palube lietadla tak "letia", že ich kupujú všetci, ktorí DUTY FREE vozík čo i len vzhliadnu... Druhý servis som absolvoval v kuchyni a v "lounge", takže som mal na starosti bar v 1.zóne, čo sú samí prominenti... Priznávam, že nie je nič lepšie, ako nalievať snobské šampanské americkým boháčom :D Vážne :D

Do Londýna sme prileteli vo štvrtok a už zajtra mám let do Muscatu a hneď o deň na to let do Milána. Koniec októbra bude ešte patriť Johannesburgu.

Majte sa fajn zatiaľ! :)