Zverejnenie príspevku: štvrtok, 3.9, 18.45 (kvôli zlému zobrazovaniu)
Základný rozdiel medzi skúšobným letom a týmto je v tom, že teraz na nás už nikto nedohliadal a mali sme voľnú ruku. Leteli sme v zložení ja, CM bola z Estónska, CS z Južnej Afriky, potom Rumun, Alžírčanka, Angličanka a ešte dve Švédky. CM sa podieľala na tvorbe manuálu, ktorý stále musíme nosiť so sebou, takže sme jej kolektívne vyjadrili "vďačnosť".
Pokiaľ ide o pasažierov, už dávno som nevidel tak málo Rusov. Prevažovali Angličania a dokonca sme mali aj dosť pasažierov z Austrálie. Spolu ich bolo niečo pod 150 a mali sme aj tím austrálskych pozemných hokejistiek, ktoré prestupovali v Londýne a išli na zápas do Moskvy. Potom sme mali aj jedno arabské dieťa, ktoré cestovalo s matkou a malou sestrou (taká čerstvo chodiaca...) a už pri nastupovaní kopol do CM, ktorá to zvládla s profesionálnym úsmevom xD Ten malý diabol sa vraj volal Omar a spôsobil nám toho teda dosť... nepekného... Napríklad kopal do všetkého okolo seba, behal po lietadle, no proste hotový poklad...
Hokejistky tímového ducha nezapreli a chodili spolu aj na záchod, čo je v tomto malom lietadle obzvlášt veľká radosť, pretože sa tam vážne nedá ani pohnúť. Všetky hovorili samozrejme po anglicky, ale kolektívne ignorovali nápisy na dverách, takže sa zúfalo dobýjali do obsadeného záchodu, zatiaľ čo za ich chrbtom bol voľný. Keď sme podávali teplé jedlá a nápoje, tak na otázku, či si dajú kávu alebo čaj kolektívne odpovedali, že kolu alebo džús xDD Do toho sa ešte zamiešal Omar a nám sa tlačili slzy do očí... Väčšina pasažierov si (prekvapivo) myslela, že hovoríme rusky. Keď som k nim prišiel a začal anglicky, tak sa na mňa nechápavo pozerali, že o čo mi akože ide... a keď som začal niečo po rusky, tak sa spýtali, že prečo sa snažím hovoriť akcentom... takže vyber si...
Keď sme konečne pristáli a lietadlo sa ešte hýbalo, tak som šiel blokovať economy a čo nevidím - v čase keď majú všetci sedieť ako prikovaní, Omar pobehuje po kabíne a nadšene sleduje okolie. Pozrel som sa na jeho matku a tá mi povedala, že nechce sedieť... Tak som naňho spolu s kolegyňou hodil najškaredší pohľad, aký som v tej chvíli dokázal vyprodukovať a obaja sme odišli :D Proste sranda nekonečná...
Na letisku sme pobudli asi 40 minút a hneď sme leteli späť. Mali sme 154 pasažierov, čo je viac, ako kapacita lietadla - čiže kojenci na nohách rodičov a jedna letuška vracajúca sa z dovolenky. Počas servisu sme ju objavili a vyzerala na nejakú Thajčanku. A rozhodla sa, že to natrie Alžírčanke a tak ju preháňala doslova ako zdutú kozu. Teda kým sa nechala a začala ju zľahka ignorovať...
Pristáli sme v pohode, a už zajtra doobeda mám let do Sydney s 18 hodinovou layover, takže sa ozvem hneď, ako prídem domov (pravdepodobne niekedy v pondelok večer). Majte sa tu! :)
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára