Sydney: Najdlhších 22 hodín vo vašom živote...

Zverejnenie príspevku: 7.9., 16.20 hod

Prvý raz som tu stretol zopár nepríjemných ľudí - našťastie len dva kusy, ale zato dva kvalitné kusy!

Zase som skoro meškal, pretože vodiči autobusov chcú zobrať čo najviac ľudí... čo je teoreticky fajn, ale prakticky to vyzerá tak, že zoberú ľudí asi na štyri lety, kde je predpoklad, že polovica z nich bude meškať. Takže som patril k tým šťastným, ktorí dobehli na brífing s vyplazeným jazykom a bežal som zistiť, či majú môj zdravotný certifikát, ktorý tam samozrejme nebol, takže som stratil ďalšie dve či tri drahocenné minúty. Hroznou náhodou sme prežili brífing a let začal.

Do Sydney so mnou letela jedna spolužiačka z kurzu - Angličanka. Posádka bola dosť pestrá, CM bola prirodzene z Austrálie, CS z Juhoafrickej republiky, potom veľa Francúzov, Etiópčanka a nejaké Thajsko. Posádka v zložení 12 ľudí s 2 pilotmi. Lietadlo Boeing 747 patrí medzi tie najväčšie a ja som dostal na starosti zadnú kuchynku na prízemí a zadný "lounge", čiže niečo ako bar.

Začali sme servis, bol to 22 hodinový let s medzipristátím v Singapure, takže sme podávali obed, večeru a raňajky. Potom prifrčala baba z first class, že nech jej láskavo pošleme nejaké vozíky s jedlom, pretože ona nemá čo servírovať... potom 15 minút jačala na chalana, ktorý mal na starosti servis a v podstate celú kuchyňu, až kým jej nepovedal, aby nám buď pomohla alebo sa láskavo odpratala do svojej zóny. To bol prvý nepríjemný element (pozorný čitateľ vie, že druhý ešte príde...).

Bola ňou jedna indická pasažierka. Vedľa nej spal nejaký ospalý chlap, asi jej otec... Keď sme šli do turbulencií a kontrolovali sme, či majú všetci zapnuté pásy, tak milá Indka bola prikrytá dekou a nechcel som ju budiť, tak som si naivne myslel, že len odhrniem dekou a nakuknem. To som však nemal robiť, pretože ospalý chlap sa bleskovo prebudil a začal na mňa jačať, že čo si to dovoľujem, že som arogantný, drzý a neviem aký ešte... Mladá Indka sa zobudila a bola značne vydesená... takže som sa dopracoval až dozadu a v turbulenciách mi pribudlo zopár modrín na kolenách. Nevadí...Potom za mnou prišla CM, že vraj som bol hrubý k pasažierovi a on je frustrovaný... Takže čo by som pre pasažiera neurobil a musel som sa ísť ospravedlniť... On povedal, že všetci sme unavení a že oceňuje to, že som prišiel... Takže vyber si...

Pasažieri zaspali, čo bol najlepší variant, a tak polovica z nás išla na 4 hodiny spať do tzv. BCRC miestnosti (btw, je to hneď pri sklade kufrov na najnižšom poschodí). Takže som sa tri hodiny pozeral do blba a keď som konečne zaspal, tak ma budili, že ideme na medzipristátie. Takže sme opäť nahodili uniformy, ženská časť posádky rúže a iné veci a hor sa na vec!

Počas medzipristátia musia pasažieri vystúpiť a zdržujú sa v tranzitnej zóne letiska, zatiaľ čo my sme upratovali lietadlo, vypisovali papiere a lietadlo načerpávalo benzín či naftu, či na čo sa to lieta... Zdržali sme sa 2 hodiny, všetko bolo tak, ako v manuáli, takže sme odleteli presne!

Potom sme podávali raňajky, takže opäť sranda nekonečná... napokon sme ďalšie tri hodiny letu strávili rozdávaním novín, pretože akonáhle ich chce jeden človek, chcú ich hneď aj ďalší, čo je niekedy fakt zaujímavé... akurát , že tie raňajky sa pretiahli o pätnásť minút viac, pretože sa nepredpokladá, že by pasažieri chceli viac ako jeden pohár džúsu...

Do Sydney sme prišli okolo tretej poobede v sobotu (v Sydney je o 10 hodín viac ako v Londýne) a s Angličankou sme sa dohodli, že pôjdeme do mesta (fotky zajtra). Mali sme tam 18 hodinovú layover, takže sme toho stihli až-až a odlietali sme v nedeľu okolo deviatej ráno.

Let späť bol opäť plný a keďže som na ceste tam šiel spať v druhej várke, na ceste naspäť som šiel v tej prvej... že ako výhoda... Medzipristátie sme mali v Dubaji, takže opäť štandardné procedúry. Opäť sa opakovalo to, čo na ceste tam, takže to nebudem rozpisovať. Akurát že tých 22 hodín je ako najdlhších 22 hodín vo vašom živote, keď ich musíte stráviť v obmedzenom priestore vo výške 10 kilometrov nad zemou, keď je vonku asi -50 stupňov.

Prileteli sme dnes po polnoci, keďže v Londýne je zase o 10 hodín menej. Momentálne mám voľno a zajtra standby, takže budem čakať, či mi nezavolajú a oznámia, kam letím... Ak nie, tak najbližší let mám vo štvrtok o 5.00 ráno do Abu Dhabi (United Arab Emirates).

Fotky zajtra :)