Viedeň: Prvý skúšobný let

No skoro som to nestihol! V rosteri máme udaný "reporting time", čo je začiatok brífingu a to je 45 minút pred letom. Takže som vstal o piatej a o 5.50 čakal (aj s Hajar a Rebeccou) na určenej zastávke, kde má zvážať autobus. Lenže autobus neprišiel ani o 6.10 a tak to Hajar nevydržala a zavolala manažérovi, ktorý má na starosti koordináciu. Trvalo to síce ďalších 10 minút, ale autobus prišiel.

Na brífing sme dorazili s vyplazeným jazykom a posledné tri minúty som ešte stihol vyzdvihnúť licenciu. Mal tam byť aj zdravotný certifikát, ktorý tam však nejakou záhadou nevedeli nájsť (niekedy fakt nevychádzam z údivu). Brífing začal vtipne, až na jednu zmenu - Elsa z Brazílie nemala na certifikáte fotku, takže jej licencia bola neplatná a pekne krásne ju poslali domov... Z toho dôvodu nám tam namiesto nej strčili nového CM, ktorý nám oznámil, že sa nás nejde pýtať otázky z bezpečnosti (ktoré sú inak povinné), čo sa stretlo so všeobecným nadšením. Ale zároveň nás upozornil, že ak nás uvidí hádať sa kvôli blbostiam, dá nám 60 otázok a ak nebudeme vedieť nanajvýš 2, nechá nás na cieľovom letisku a domov sa môžeme dostať ako chceme (to sa už nestretlo so všeobecným nadšením xD).

Pilotov sme mali z Talianska (ich angličtina je proste nezameniteľná), pasažierov väčšinou Rakúšanov, Nemcov a boli tam aj dve slovenské rodiny, ktoré mala Rebecca pôvodne obsluhovať, ale veľkoryso mi ich prenechala a tak sme konverzovali v slovenčine. Každý si išiel za svojím - Hajar s Dindom dostali prvú triedu, čo je buď "našťastie" alebo "nanešťastie", tažko povedať... Ja, Rebecca a CM sme dostali kuchyňu v strede v business a ostatní boli vzadu v economy. Let bol takmer plný, iba vpredu bolo asi 30 ľudí, ostatné všetko plné. A potom sme si uvedomili jednu nemilú skutočnosť - narozdiel od Ryanairu sa v B.A. safety demo premieta na obrazovkách, ale keďže tie sú prítomné len na lietadlách mladších ako 3 roky, museli sme to normálne manuálne odprezentovať! Chudera Hajar bola celá vyklepaná, lebo sa obávala, že to zabudla, až kým CM nezavelil, že ONA to má robiť a tak sa vystresovaná ONA presunula na svoje miesto - 7.rad prvej triedy (ja som mal 22.rad business a Rebecca 36.rad business). Dopadlo to našťastie dobre, aj tak sa o to ľudia nezaujímajú... xD

Takže sme vyštartovali a tlačili sme sa na služobných sedadlách, pretože A320 je dosť malé lietadlo (malé na pomery British Airways). CM nás upozornil, že nás prizabije, ak sa dozvie, že sme pasažierom neponúkali celé menu, ale iba kurča, ryžu, rybu alebo tak... A čo počujem z economy? "Fish, chicken or veg?" Tak som sa len prežehnal a poprosil o odpustenie... :DD Z asi 3-hodinového letu sme mali hodinu a pol na servis, tak som si myslel, že mám šancu baviť sa s jedným pasažierom 10 minút, ktoré víno sa najviac hodí k ryži na tradičný spôsob s kari korením... Ma tam skoro šľak trafil! :D Kura a ryba sa minuli po polhodine a tak sme museli presviedčať pasažierov, že ryža je lepšia ako nejaké trápne kura (ktoré sme už, prirodzene, nemali... :D)

Potom som dostal na starosť duty free. Takže som si dozadu išiel po vozík a hneď sa mi podaril prvý úlovok - predal som Gucci parfum za 27 eur! Potom sa to hromadilo a hromadilo a nakoniec som predal asi 30 vecí a to len vo svojej zóne! A potom opäť jedna nemilá skutočnosť - na každý predaný produkt sa musia vypisovať papiere. Takže mi Hajar z prvej triedy veľkoryso požičala SkyTrader, čo je taký múdry spotrebič, ktorý za normálnych okolností všetko vytlačí za vás. Normálne okolnosti asi neboli, tak som ho zapol, najskôr to začalo tlačiť tú anglickú srandu, že WARNING a potom Sky Trader blikol a nič... nejavil žiadne známky života... CM musel mať určite radosť, keď ma videl, ako po kabíne pobehujem a mením baterky a resuscitujem Sky Trader :D Takže som to musel vypísať všetko ručne, zapojil som kolegyňu, ktorá ukončila servis, všetko sme to rýchlo vypísali, zapečatili a zavreli do vozíkov. A potom príde CM, že - Kde mám kópie tých papierov? Tak sme sa na seba s kolegyňou pozreli, synchrónne sme ukázali na zavreté vozíky, CM podvrátil oči a našťastie odpochodoval.

No a napokon sme sa venovali predpristávacím rituálom - zbieraniu odpadkov, proseniu ľudí, aby si zapli pásy (lebo oni sú mantaví! Ono asi nestačí, aby zaznel gong a rozsvietil sa ten obrázok, že si majú zapnúť pásy...). No a potom nasledovalo ďalšie množstvo papierovačiek (aby ste mali predstavu, čo všetko musíme vypisovať) - uzatvorenie barov, kuchýň, zatvárací stav, otvárací stav pre ďalšiu posádku, vyhlásenie o prasacej chrípke a iné drobnosti.

Takže to dopadlo celkom fajn, až na jeden pokazený mikrofón, takže všetky hlásenia musela robiť Hajar z prednej časti lietadla. Na letisku sme zostali asi 50 minút, hneď sme mali let naspäť.

Ľudia nastúpili, bolo ich len okolo 100, takže panovala pokojná atmosféra. V prvej triede dokonca boli len traja, takže Hajar bola pomôcť nám v business. Servis sme ukončili a CM nás rozdelil do dvoch skupín - jedna skupina oddychovala a druhá pracovala a pred pristátím sa to vymenilo. Tak sme s Hajar a Matthiasom (Nemec) kecali, aké majú ďalšie lety. Hajar už v stredu letí do Kuvajtu a v sobotu do Pekingu a ja mám vo štvrtok Moskvu a hneď v piatok Sydney. Tam máme Boeing 747 - čiže obrovské dvojposchodové lietadlo, kde máme dokonca aj tzv. BCRC miestnosť, čiže miestnosť, kde počas letu spíme (samozrejme nie všetci naraz, aby ste si nemysleli, že len tak na 20 hodín všetci zrazu zmizneme xD). Domov sme prišli asi o pol piatej vyčerpaní, ale aj tak šťastní, že to máme za sebou.

UPOZORNENIE: Články budú bývať každých 3 - 5 dní (teda nečakajte dennú aktualizáciu), ale budú dlhšie (ako tento).