Nebol som doma ani 3 hodiny a už ma aj zavolali na nočnú standby do Mníchova. Ale pekne poporiadku...
Ďalším novembrovým letom bol Mumbai (India). Keď som si po dvoch dňoch obliekol tú slávnu British Airwaysovskú uniformu a obul British Airwaysovské topánky, tak som zistil, že buď sa mi výrazne zväčšili nohy alebo výrazne zmenšili topánky. V tej chvíli mi bolo jasné, že toto bude veselší let, a v podstate som sa nemýlil...
Odlietali sme asi o jedenástej večer, ale všetci boli prekvapivo prebudení. Brífing bol zaujímavý, okrem klasických otázok sme absolvovali aj také typu "Aký je maximálny povolený rozmer hodiniek na palube?". Z posádky som poznal dvoch ľudích - jednu Angličanku, s ktorou som už niekam letel a ešte Švajčiarku z kurzu.
Ďalej na spestrenie denného programu ma zastavila jedna z mála Rusiek na palube s tým, že sa cíti zle, krúti sa jej hlava, zrovna šla okolo Angličanka, povedal som jej, čo sa deje, pozreli sme na Rusku, tá zmenila farbu o niekoľko odtieňov, začali jej modrať pery… čo viac si človek môže priať… odviedli sme ju na prázdne sedadlá, aby si mohla ľahnúť, dali kyslík, obklady. Keďže nehovorila príliš po anglicky, bol som poverený starostlivosťou, asi hodinu som pri nej čupel s kyslíkovou bombou zavesenou na krku. Tak som si tak čupel v uličke, po pravici kolabujúca Ruska, po ľavici hádajúca sa CM s CS, za mnou Ind dobýjajúci sa na obsadený záchod, predo mnou niekto, kto vypil viac vína ako bolo zdravé a v diaľke blížiaci sa kapitán, ktorý keď prišiel ku mne, skonštatoval, že toto je "horrible" let a potom sa staral o roztržky medzi CM a CS. Ruska sa postupne zotavila, aj lepšiu farbu chytila, povedala mi, že predošlú noc nemohla spať a lieta pravidelne, takže to čo sa stalo, bolo pravdepodobne nedostatkom spánku. Cestovala do Indie za priateľmi, lebo dnes má narodeniny, tak sa chystajú oslavovať. Potom zaspala a keď som ju pred pristátím zobudil, tak bola v pohode. Našťastie. Viac nervových zrútení sme už nemohli tolerovať...
V tomto indickom meste sme toho veľa na programe nemali, iba sme zaliezli na hotel a všade bolo prekvapivé ticho (pretože CM bola stále rozhádaná s CS, a tak sa nemohli ani cítiť...). Sranda nekonečná, nakoniec sme si urobili takú malú prehliadku mesta a vzniklo týchto zopár fotiek za neskorého rána:
Museli sme si vziať taxík, aby sme sa potom dostavili do "Bonsai garden", kde mali neskutočné množstvo bonsajov... Neviem ako je to možné, ale Indovia sú strašne hluční a hulákajú po sebe ešte viac ako slovenskí Rómovia (bez urážky), a to už len keď hovoria normálnym tónom hlasu.
Postupne sme sa dostali na hotel a po celkovej 12-hodinovej layover sme šli späť na letisko. Let do Londýna našťastie nebol plný. Z asi 400 miest sme mali obsadených len 300, takže aj atmosféra bola akási uvoľnenejšia. Čo sa týka rozhádaných CM a CS, neviem, ako sa ich spor vyvíjal, akosi nebol čas na sledovanie tejto maškarády... Len viem, že dostali od kapitána upozornenie, že nech nevyvolávajú hádky na palube, pretože to pre ne môže mať dosť vážne následky. Ale musím sa mierne zastať CS, ktorá bola pravdepodobne len obeťou namyslenej CM, ktorá si myslela, že keď je Cabin Managerka, môže si dovoliť všetko. Evidentne nemôže...
Ešte servis stojí za zmienku - dohodli sme sa so Švajčiarkou, že ja pôjdem na pravidelnú kontrolu baru a ona ma počká so servisným vozíkom v kuchyni, lenže kým som sa ja vrátil, tá si už pekne obsluhovala zadné rady. Takže nespoliehaj sa na Švajčiarov...
Keď som prišiel domov, asi po dvoch hodinách mi prišla esemeska, že v rosteri mám nejakú zmenu a hneď som sa dozvedel, že letím do Mníchova. Opäť to bol nočný let, takže už len prehlásenie, že som zo standby vyvolalo "všeobecné nadšenie", keďže niektorí začali už o tejto funkcii pochybovať, lebo nemali žiadny standby let už 8 mesiacov....
V Mníchove sme sa dokopy zdržali asi 3 hodiny (čo bol čas kým sme sa premiestnili do druhého lietadla a absolvovali brífing a debrífing) a leteli sme späť. Napriek tomu, že boli vysoké nočné hodiny, tento let bol plný. V zásade sa nič zaujímavého neudialo (už len preto, že bola noc), takže sme za ranného svitania pristáli v Londýne.
Najbližšie mám dva krátke lety - Prahu a Moskvu číslo 2. Ozvem sa v utorok! :)
Postupne sme sa dostali na hotel a po celkovej 12-hodinovej layover sme šli späť na letisko. Let do Londýna našťastie nebol plný. Z asi 400 miest sme mali obsadených len 300, takže aj atmosféra bola akási uvoľnenejšia. Čo sa týka rozhádaných CM a CS, neviem, ako sa ich spor vyvíjal, akosi nebol čas na sledovanie tejto maškarády... Len viem, že dostali od kapitána upozornenie, že nech nevyvolávajú hádky na palube, pretože to pre ne môže mať dosť vážne následky. Ale musím sa mierne zastať CS, ktorá bola pravdepodobne len obeťou namyslenej CM, ktorá si myslela, že keď je Cabin Managerka, môže si dovoliť všetko. Evidentne nemôže...
Ešte servis stojí za zmienku - dohodli sme sa so Švajčiarkou, že ja pôjdem na pravidelnú kontrolu baru a ona ma počká so servisným vozíkom v kuchyni, lenže kým som sa ja vrátil, tá si už pekne obsluhovala zadné rady. Takže nespoliehaj sa na Švajčiarov...
Keď som prišiel domov, asi po dvoch hodinách mi prišla esemeska, že v rosteri mám nejakú zmenu a hneď som sa dozvedel, že letím do Mníchova. Opäť to bol nočný let, takže už len prehlásenie, že som zo standby vyvolalo "všeobecné nadšenie", keďže niektorí začali už o tejto funkcii pochybovať, lebo nemali žiadny standby let už 8 mesiacov....
V Mníchove sme sa dokopy zdržali asi 3 hodiny (čo bol čas kým sme sa premiestnili do druhého lietadla a absolvovali brífing a debrífing) a leteli sme späť. Napriek tomu, že boli vysoké nočné hodiny, tento let bol plný. V zásade sa nič zaujímavého neudialo (už len preto, že bola noc), takže sme za ranného svitania pristáli v Londýne.
Najbližšie mám dva krátke lety - Prahu a Moskvu číslo 2. Ozvem sa v utorok! :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára