22. 11. 2009

Sydney - druhý pokus

Zverejnenie príspevku: nedeľa, 22.novembra 2009 o 16.00

Vzhľadom na to, že moje posledné lety boli hlavne nočné, mal som trochu problém zobudiť sa o piatej ráno. Nejakým spôsobom som sa prekonal a išiel som na brífing. Posádka nesklamala - CM z Etiópie, potom Alžírčanka, Rusky, Čína, Thajsko, Maďarka, Srbka, ale aj Írsko.

Let bol v pohode, CM nás občas otravoval otázkami, čo si myslíme o jeho angličtine, brífingu a tak (čo boli otázky, ktoré nás nesporne zaujímali)... a napokon vylepšoval servis aplikovaním lyžičiek do vlasov Alžírčanky, ktorej to tak vtipné nepripadalo. V podstate to bol asi najlenivejší človek, ktorého som v poslednej dobe spoznal, pretože občas nenápadne priplachtil dozadu a pozeral sa, či pracujeme. Tak sa ho pilot, čo sedel vzadu (lebo na tieto dlhé lety mame 4 ks pilotov – dvaja letia tam, dvaja späť) spýtal, či má nejaký problém. Ale inak to bol pohodový let, nemali sme problémy. Len jednému človeku bolo zle, tak som sa o neho akože staral. Letel prvý raz a nehovoril po anglicky, takže to bolo dosť zaujímavé, prekladala mi vedľa neho sediaca Švédka a asi 16-ročný chalan. Najskôr chcel lieky, potom nechcel, tak som okolo neho furt chodil a keďže mi bolo povedané, aby som jeho stav monitoroval, na ostatné mi čas akosi neostal a svoje povinnosti som musel odovzdať čínskej letuške, ktorá tým nebola nadšená a hodila na mňa najhorší pohľad, aký v danej chvíli mohla vyprodukovať. Myslím, že sa už ku koncu nevedel dočkať, kedy pristaneme, lebo som ho asi dosť desil. Vždy, keď videl, že sa k nemu zakrádam, len zakričal “Ok, Ok!”. Keď sme pristáli, prišiel na palubu lekár, lebo kvôli prasacej chrípke nemôže z lietadla vystúpiť len tak niekto. Takže cez 350 ľudí čakalo, kým ho lekár prezrie a povolí mu vystúpiť.
Alžírčanka sa medzitým pochytila ešte s CM, takže sme ich museli izolovať na dve separátne sedadlá, aby do seba nekopali a nebili sa... Sranda nekonečná....

Pozn.: Ešte medzipristátie sme mali v Singapure... ako vždy... Singapur je asi také prestupové mesto :D

Cestou z letiska do hotela sme boli požiadaní, aby sme neutekali, lebo mu (CM) pokazíme povesť, vraj mu ešte nikto neušiel. Sme veľmi nechápali, tak nám vysvetlil, že v poslednej dobe dosť ľudí počas layover ušlo. No proste prileteli, kam mali, ubytovali sa v hoteli a zmizli… nechali odkaz, že končia a bolo. A najlepší bol vraj nejaký CM s priateľkou letuškou, tí pre istotu ešte vybielili duty free a ukončili svoje pôsobenie v spoločnosti. Nepochybne pôsobivý spôsob ako rozviazať pracovný pomer....

Keď sme prišli do hotela, všetci sme boli unavení a moje plány ísť spať narušil telefonát. CM mi oznámil, že sme zabudli zapísať otvorenie FAP (jednej z troch druhov lekárničiek, čo máme) do čohosi… teda ani tak sme nezabudli my, ako zabudol on, ale povedzme, že je to kolektívna vina. My sme predpokladali, že keďže bol pri tom, tak to spraví, ale nevadí. Teoreticky si myslím, že je to len formalita, lebo sme nič nepoužili, len sme ju otvorili, zatvorili a dali novú známku (alebo ako sa to volá, taká malá plastová vec s číslom, ktorú treba zlomiť, ak sa niečo otvára). Tak som sa mu ospravedlnil, v nádeji, že tým ukončím rozhovor a budem môcť pokračovať v spánku… povedal, že v poriadku, len aby som si pamätal, že to treba zapísať a že on sa o to postará. Zaspal som a o chvíľu zazvonil telefón… potom ešte dvakrát. Už ani neviem, o čom boli ďalšie rozhovory, ale stále sa to točilo okolo FAP. Mal som naplánované 4 hodiny spánku a potom som mal ísť s Alžírčankou ukázať jednej Thajčanke operu (letel som s ňou do Pekingu). Vzhľadom na to, že moja izba sa zmenila na telefónnu ústredňu, bol som nútený posunúť exkurziu. A znova mi nevyšiel plán ísť do múzea. Tak snáď nabudúce.

Cesta späť bola podobná. Mal som tam jednu Slovenku s austrálskym manželom a poloaustrálskym dieťaťom, ktorá išla ukázať kojenca na Slovensko. Bola prekvapená, že dieťa prakticky celý let prespalo, čo dosť zarazilo aj nás, keďže ostatné deti sa počas celého letu postarali o zvukovú kulisu....

Let bol ukončený príhovorom CM, ktorý povedal, že let je vždy dobrý, keď ma skvelý a milý manažér príjemnú posádku. My sme si mysleli svoje, piloti sa otvorene hihňali.

Teraz mám dva dni voľno a potom idem do Abu Dhabi. Ozvem sa asi až v piatok :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára