Dublin a Peking: Číňania sú milí ľudia, ale nikdy viac...

Zverejnenie príspevku: 16.9.2009, 15.43

Dublin len krátko - pretože aj let bol krátky, takže to v podstate pozostávalo len z toho, že ľudia nastúpili, vzlietli sme, rýchlo urobili servis, pozbierali veci a hneď sme pristávali. Čo sa týka posádky, na mňa tam bolo príliš veľa Angličanov, potom jedna Belgičanka a ja ako reprezentant Strednej Európy. Okrem toho to bol aj prvý let, kde som nepovedal ani slovo, keďže som bol galley operator, takže som mal na starosti celú kuchyňu. Aj keď to niekedy vyzeralo (dosť) tragicky, CM mi nakoniec povedala, že to nevyzeralo tak, akoby som to robil prvýkrát... no čo už keď som dobrý... xD

Peking trošku rozpíšem. Prvou časťou brífingu bola totiž kontrola očkovacích preukazov, čo spôsobilo značný rozruch. CM našla nejaké nedostatky, posunula to ďalej a zrazu prišla jedna žena, ktorá dvom letuškám oznámila, že si majú ísť zobrať kufre a žiadny Peking sa pre ne nekoná... Zostali sme v miernom šoku, keďže sme už mali rozdelené pozície. O chvíľu sa však (za potlesku) vrátili s tým, že majú výnimku a že môžu absolvovať ešte Peking, ale potom sí musia očkovania jednoznačne dorobiť... čo logicky absolútne nedáva zmysel, pretože buď sú schopné lietať bez očkovanie alebo nie. Ale bolo to pravdepodobne preto, lebo mali málo ľudí na standby, a ten konkrétny človek by to pravdepodobne už nestihol. Posádka bola exotická, CM z Thajska, nejaké Maročanky, Španielky, Francúz a mihla sa aj Kórea a Japonsko.

Pasažieri boli hlavne z Číny, aj menu sme mali v čínštine, čo je obzvlášť veľké šťastie pri ne-anglicky hovoriach ľuďoch. Cestou do Pekingu sme nemali extra plno, tak sa dalo - pasažier niečo ukázal na lístku, ja som na to našiel anglický ekvivalent a nejak sme to spoločnými silami zvládli... Len ma frustroval môj čínsky kolega (ktorého CM medzičasom nazvala "Mr.China") - totižto teoreticky by sme mali obsluhovať rovnako rýchlo, ale vzhľadom na prítomnosť jazykovej bariéry (a absencie jazykovej bariéry u neho), som ja stihol na pokraji nervového zrútenia obslúžiť polovicu kabíny, kým on si už veselo ťahal vozík naspäť... No čo už, mal výhodu, že vedel čínsky... Let do Číny trval asi 10 hodín a len tak som "vykukol" z okna, že letíme nejak podozrivo nízko... bolo mi vysvetlené, že letíme preto tak nízko, lebo pod nami sú kopce, ktoré sa, mimochodom, volajú Himaláje :DD Ale na svoju obranu musím povedať, že som sa natoľko venoval svojej práci, že som si neuvedomil, kde sa nachádzame... Zvrchu to vyzerá vážne dobre a až vtedy si človek uvedomí, ako veľmi nechce spadnúť... Po pristátií sme prešli asi štyrmi kontrolami, najprv kontrola telesnej teploty, potom nám zhrabli tie prehlásenia o prasacej chrípke a potom ešte Majda (Maročanka) zahviezdila na imigračnom, keď mala dva pasy - jeden s americkými vízami a druhý so správnym číslom či čo, takže tým zmiatla celú čínsku komunitu... Za búrlivého potlesku sme sa konečne vyhrabali z letiska a viezli sme sa metrom, aby sme si mohli vyzdvihnúť kufre. Na hotel sme dorazili okolo poludnia, takže sme 4 hodiny spali a potom sme uznali, že je vhodný čas na objavovanie Pekingu.

Takže sme zaklopali na dvere Seanovi (Francúz), ktorý tvrdil, že do mesta nejde, a tak sme sa vybrali traja - ja, Majda a jedna Kórejčanka. Mali sme v pláne ísť do Zakázaného mesta, ale akosi sa nikto nezmienil, že to zatvárajú o 17.00. Takže nás tam nevpustili a jeden nesympatický človek nám povedal, že namiesto toho máme ísť na nákupy do nejakého nákupného centra. Takže sme taxikárovi ukázali čínsky názov toho centra, on netušil, kde to je (pretože Peking je obrovské mesto), tak nastavil GPS a nejak sme sa tam dopravili... Je to v podstate asi päťposchodový obchoďák, ale vo vnútri nie sú obchody, ale len stánky. Predavači/predavačky kričia na ľudí v snahe upútať pozornosť, potom ma tiekto proste zdrapol a dotiahol do svojho stánku, ak človek nebodaj spomalil, bol to koniec. Takmer nikto nehovorí v Pekingu po anglicky... až do chvíle, kým nepotrebujú niečo predať. No a zjednávanie ceny je najväčšia radosť - začali sme na 1870 jenoch a skončili sme na 150 :DD. Bol to dlhý proces, počas ktorého sme sa zoznámili s nejakou asi Angličankou, ktorá nám potvrdila, že tkanina, ktorú kupujeme je vážne hodváb. Ona si niečo kúpila, chcela ešte niečo ďalšie, ale už nemala peniaze, tak povedala, že si ide nejaké vybrať a vráti sa. Tak ju predavačka chytila za ruku a povedala, že pôjde s ňou, lebo sa bojí, že už sa nevráti… :DD My sme kúpili a ušli, lebo ešte chvíľu a už by som vážne do niekoho kopol...

Úspešne sme sa vrátili na hotel a ostávali nám ešte asi 3 hodiny na to, aby sme sa spamätali z kultúrneho šoku. Takže sme sa opäť odobrali na letisko a brífing prebiehal okolo 22.00, teda asi 12 hodín po tom, čo sme pristáli. Bohužiaľ (či našťastie) sme v Pekingu nezostali dlho... Na hoteli sme obdržali správu, že lietadlo má byť plné len z 3/4 a vpredu majú dokonca byť len 2 ľudia. Aby toho nebolo málo, rýchlo sa to zmenilo a na letisku sme sa dozvedeli, že všetko je plné + voľné letuškovsko-stewardovské sedadlá pre letušky, ktoré sa vracali z dovolenky (ako inak)...

Keď začali do lietadla nastupovať pasažieri, bolo nám jasné, že to bude ešte väčšia sranda ako na ceste do Číny. Mali sme možno 10 cestujúcich inej národnosti ako čínskej, zvyšok boli miestni, navyše drvivá väčšina z nich cestovala prvý raz lietadlom, absolútne nehovorili anglicky. Uvažoval som nad tým, že na uľahčenie servisu zapojím pantomímu, ale od tejto možnosti som upustil, keď som skontroloval menu. Zvládol by som zahrať rybu, so sebazaprením by som možno zvládol aj jahňa, ale zeleninové rizoto, to už bolo na mňa priveľa! :DDD So servisom to bolo tragické, kým sme vyprázdnili vozíky, skoro sme si poplakali, pretože tí ľudia sú vážne ako analfabeti... No proste sranda nekonečná a bolo vážne vyčerpávajúce a deprimujúce, keď som videl, ako Mr.China sebavedomo končí servis a ja sa naťahujem o rizoto :DD Po servise nám CM chcela ponúknuť perly jej brilantnej čínštiny a chcela povedať "ďakujem", čo je "šiši", ale ona to obohatila ešte aj o "šušu" a "šaša", na čo sa jeden pasažier urazil a odpochodoval. Tak sme sa na seba prekvapene pozreli, že čo sa deje a potom nám Mr.China povedal, že "šaša" znamená niečo ako "vypadni!". CM ho poverila, aby mu šiel vysvetliť, že ona to tak nemyslela, ale on sa vrátil s tým, že pasažier sa cíti veľmi dotknutý a chce napísať sťažnosť. Tak CM zobrala jednu z našich letušiek cestujúcich v civile a šla za pasažierom, ktorý jej povedal, že on sa neurazil a Mr.China klamal, keď tvrdil niečo iné. Tak sa vrátili späť a CM sa s ním pohádla. Neviem, prečo majú ľudia nepríjemý zvyk hádať sa pri mne. Medzitým nastal čas na ďalší servis – podávali sme také tie instantné slíže, lebo im to strašne chutí, takže sme nalievali horúcu vodu... Potom som šiel pomôcť do First Class, kde sa zase hádala CS s čínskou letuškou, takže fakt to bolo nejaké divné :DD.

Konečne mám 3 dni voľno, z toho vo štvrtok a v piatok standby a v piatok večer Atény... teda ak sa nič nezmení... Okolo 20-teho týždňa v mesiaci máme dostávať program na október, takže dám vám vedieť.

Fotky opäť zajtra :)